Zoznámila som sa s mužom, rozumieme si, máme nastavené rovnaké hodnoty, máme sa radi. V počiatku vzťahu som pociťovala z jeho strany vlnu vášne a cítila som sa pre neho ako žena žiaduca. Až natoľko, že som mala pochybnosti, či som ešte schopná naplniť jeho potreby. Začali sme spolu intímne žiť a to, z čoho som mala obavy, sa nenaplnilo. Aj napriek tomu som bola spokojná a taký stav mi vyhovoval. Avšak sex sme spolu mali iba trikrát a teraz cez dva mesiace už medzi nami nič nebolo. Nič sa medzi nami nestalo, máme sa stále radi, plánujeme spoločnú budúcnosť. Priateľ ma zoznámil s rodinou, so všetkými si rozumiem. Pekne sa chová k môjmu synovi. Spoločne vyberáme darčeky atď.
Ale vídame sa zatiaľ iba cez víkendy, kedy ja jazdím za ním. Ob víkend aj so synom. Strávime pekný deň alebo sa venujeme vareniu, dáme si kávu atď. A večer sa pozeráme na filmy, ľahneme si, priateľ sa zabalí do periny a držíme sa za ruku a to je celé. Prezliekam sa pred ním a podobne, nevšimne si ma.. Ako ženy sa ma nedotkol celé dva mesiace. V poslednej dobe mám pocit, že keď sa blíži víkend, stretnutie odďaľuje. Občas sú smsky strohé, bez emócií. Často sa ozývam prvý.
Keď som sa spýtala, či je v intímnej oblasti u neho všetko v poriadku (postrehla som, keď sme spolu boli v počiatku, že úplne všetko nefunguje, ako má), tvrdí, že áno. Spýtala som sa tiež, či chce skutočne vo vzťahu pokračovať a či sa medzi nami niečo zmenilo. Že mám pocit, akoby sme sa vzďaľovali. Miluje ma a nič sa z jeho strany nezmenilo. Chce so mnou byť. Mám priateľa rada a nechcem, aby sa vzťah rozpadol. Ale chýba intimita. Takto sme ako veľmi dobrí priatelia. Pripadá mi, ako by sa intimity bál, vyhýba sa jej. Priateľ má veľmi intenzívne puto so svojou mamičkou, pekne sa o ňu stará, denne si volajú, je jedináčik. Hovoria si takmer všetko. S mamičkou vychádzam dobre, máme sa rady. Celkom ma táto situácia trápi.
